Každý z nás sa môže dostať do situácie, z ktorej sa mu nedá vymotať. Rozum ponúka mnoho riešení a žiadne nefunguje spoľahlivo dobre, trvalo, stopercentne. Niekedy sa dokonca nevynorí ani jedno. Skúšame rôzne spôsoby, počúvame mnohé zaručené rady, a stále stojíme na mieste, alebo sa všetko dokonca zhoršuje. Príčina býva dobre ukrytá. Kľúčom k riešeniu býva odpoveď na otázku „Prečo?“ . Môžem byť vaším sprievodcom, aby ste ju našli a ak nej aj vlastnú jedinečnú „medecínu“ na svoje trápenia a ťažkosti.

V pokojnom, dôvernom rozhovore vás budem pozorne počúvať a postupne sa dostaneme k odpovediam a k novej ceste. Porozprávame sa o záležitostiach, čo práve potrebujete spoznať, uvedomiť si, porozumieť a pochopiť, aby ste pokročili ďalej.

Na stretnutiach pátrame po emóciách a po intenzívnych pocitoch pri rôznych udalostiach z vášho života. Vzdialené zážitky na prvý pohľad nesúvisia s dneškom, a predsa nás vedia silne ovplyvňovať. Klient rozpráva, ako mu prichádzajú slová, obrazy, energie... Ja sústredene počúvam a vyjasňujem súvislosti pre obidvoch účastníkov rozhovoru. Ideme do hĺbky tak, aby klient vedel svoje objavy spracovať a používať.

Každé stretnutie na zúčastnených zanecháva stopy. Učíme a obohacujeme sa navzájom.

Dôležitá chvíľa môže v živote trvať len pár sekúnd. Ideme ďalej. Zabúdame. Zaznamenaný zážitok nás ovplyvňuje aj neskôr. Môžeme ho používať ako skúsenosť, ak sme si ho vedomí, ak je pochopený. V opačnom prípade nás ovláda niečo neznáme.

Pri zvláštnej zhode okolností na nás neblaho pôsobí aj z generácie na generáciu odovzdávaná múdrosť. „Bez práce nie sú koláče“ môže niekoho hnať k neustálej činnosti.

Poďme odhaľovať utajené vplyvy a hlboko skrytú pravdu. Pri vašom hlbokom sústredení som „ten strážca vonku“ a počkám si na správy z vášho sveta. Tie potom sformulujeme do informácie zrozumiteľnej pre mozog. Želaným výsledkom je to, čo sa dá pomenovať aj „odblokovanie“. Prejavuje sa ako uvoľnenie napätia a pozornejší prístup k sebe samému.

Niekto pocíti zmenu pozvoľna, niekto urobí rýchly skok, ďalší pôjde nejak inak. Každý spôsob je v poriadku, pretože každý z nás sa vo svojom živote vyvíja svojím vlastným tempom.

Ak cítite, že potrebujete zmenu a chcete ju urobiť, môžem byť ten správny človek pre vás a budem vás na kúsku sprevádzať, aby ste ju urobili s plným uvedomením. Stretneme sa a zistíme, či sme podobne naladení.

Žena, muž, dieťa, mladý a či človek v zrelom veku – ktokoľvek v situácii, z ktorej sa sám nevie pohnúť, si v spolu-práci so mnou môže nájsť riešenie.

• Ak ste človek, ktorému sa „nič nedarí“ a rozhodol sa to zmeniť,
• ak chcete viac porozumieť svojim deťom, či lepšie vychádzať so svojimi blízkymi,
• ak je pre vás načase riešiť otázku peňazí,
• ak chcete žiť v mieri s vlastným telom,
• ak pre pokoj v svojom vnútri chcete spoznať hlbší zmysel a správu svojej choroby,
• ak chcete spoznať sám seba

...jednoducho – ak chcete spokojnejšie, vyrovnanejšie, šťastnejšie žiť, možno ja som ten správny človek pre vás.

Budem pri vás, aby ste sa v bezpečí sústredili na seba, do svojho vnútra a vnímali svoje telo, pocity, intuíciu, vnútorný hlas. Objavíte svoje zabudnuté sny, dary, talenty, svoju najkrajšiu cestu. Vydolujete poklady, ktoré v sebe ukrývajú choroby, nehody, nešťastia, pokazené a stratené veci. Protiklady a kontrasty budú pre vás harmonickými, spolupracujúcimi a dopĺňajúcimi sa časťami celku. Nádych – výdych. Deň – noc. Svetlo – tma."

• dospelý: 45 €
• študent: 30 €
• dieťa (osoba mladšia ako 18 rokov) v sprievode rodiča: 45 €

Stretnutie zvyčajne trvá hodinu a pol.

Na stretnutie sa, prosím, vopred objednajte.

Stretnutia sa odohrávajú v reálnom svete, túto službu nevykonávam cez internet, telefón, či inak on-line.

Počet stretnutí a interval medzi nimi si riadite podľa svojho pocitu a potreby. Každé stretnutie je uzavretá udalosť. Preberieme potrebný okruh tém tak, aby ste na konci stretnutia odchádzali s nejakým riešením, plánom alebo v lepšej nálade. 

• Na rozlúsknutie akútnej záležitosti môže stačiť jedno stretnutie... alebo aj nie. ;-)
• Na zmenu prístupu k sebe samému si vyhraďte dlhší čas – a trpezlivosť – možno budete chcieť absolvovať viacero stretnutí.

Rada vás vypočujem, rady však nedávam. Náš život a naše šťastie sú naším jedinečným dielom. Môžem vás sprevádzať k nového prístupu k sebe a k okoliu. Správne rady nosíme všetci vo svojom vnútri, len ich objaviť! Ponúkam vám pomoc na tejto dobrodružnej ceste.

Stretnutie trvá približne 1,5 hodiny a jeho dĺžka úzko súvisí s úrovňou vášho sústredenia či únavy. Po každom ponore do seba sa mi osvedčilo vyhradiť si čas a nechať všetko v pokoji a tichu usadiť, „vstrebať“. (Na vlastnej koži mám overené, že niektoré ženy by nemali hneď po stretnutí šoférovať. Niekto iný si potrebuje trochu pospať a nechať dojmy uležať.)

Tieto stretnutia rozhodne nie sú náhradou za lekársku starostlivosť vrátane psychiatrickej, ani náhradou terapie u psychológa, môžu ich však podporiť.

Čo je za tým, keď úspešná a samostatná zrelá žena má pocit, že stále zaostáva? Stále sa porovnáva s výkonom mužov, hlavne so svojím najlepším kamarátom.

Sú si blízki od svojho narodenia v jeden deň v jednej pôrodnici, s malým časovým odstupom. Ale on bol rýchlejší! Narodil sa skôr ako ona! ...

Odvtedy stále zvyšovala svoj výkon, aby bola rýchlejšia, lepšia, – dosaďte si ďalšie slová, čo sa vám vynorili v hlave – a stále nespokojnejšia so sebou.

Keď sme so smiechom poskladali tento príbeh a žena si vydýchla. Niekoľko desiatok rokov žila ako na pretekoch. Ďalej už pokračuje ľahšie a bez tlaku na svoj výkon.

Predstavte si situáciu: Chlapec na rozhraní detstva a dospievania sa rozhodne, že ide s babkou do záhrady. Pomôže jej. Bude im spolu dobre. Taký je plán.

Nakoniec je všetko inak. Babka vnuka komanduje, on podľa nej nič nerobí dobre. Nakoniec sa mladý urazene utiahne do záhradnej chatky a tam nejaké hodiny čaká na otca. Ten mu po krátkej debate s babkou strelí jednu výchovnú, aby bol nabudúce slušnejší. Toľká nespravodlivosť!

Vnuk odvtedy udržiaval od babky veľký odstup. Odcudzili sa. Babka zomrela. Vnuk si stále niesol pocit krivdy. Až kým raz nahlas nepovedal, že babka s ním hovorila iba po maďarsky. On rozprával iba po slovensky. Babka vedela trochu po slovensky a vnuk vedel trochu po maďarsky, ale odmietali tak hovoriť.

Dospelý muž sediaci oproti mne nechápal, prečo sa smejem pri živej predstave, ako vyzerá jeho debata s babkou. Možno takto to vyzeralo v Babylone. Aj mužovi sa napokon rozjasnilo.

Dievčatko stratilo zlatú náušnicu. Pri rozhovore s rozčúlenou mamou vysvitlo, že dieťa sa nechce prikrášľovať.

Dievčatko sa prenieslo do svojich asi 2 rokov a zrazu sa naširoko usmievalo, uvoľnené telíčko hlásilo pohodu.  Vyžarovala spokojnosť a šťastie.

Spomenula si, ako sa s rovnako starou kamarátkou hrala v bazéne. Vyliezali po schodíkoch von z vody a skákali naspäť, preplávali ku schodíkom a celé kolo znova, a znova, a znova. Samy, samostatne. Bez pomoci a bez zasahovania.

Mamy boli nablízku a nechali deti, nech si tvoria svoj svet.

Výsledok?

Dieťa potrebovalo voľný priestor pre vlastnú tvorivosť. Mama potrebovala spoznať sebaistotu dieťaťa a nechať ho tvoriť po svojom.  Uvidela, ako pôsobí dobre mienené „vodenie za ručičku“ a zdobenie dcéry podľa maminho vkusu.

Som Lívia Zolnianska. Som tá, čo sa sama sebe stratila a znovu našla (... ehm, stále pokračujem a ďalej nachádzam).

Už som poskúšala všeličo: „vytvárať harmóniu“ v mojom okolí, robiť tak, aby „bolo dobre“, odsunúť svoje želania a potreby do úzadia, na neskôr, keď vyriešim, zariadim, urobím... Naučila som sa bez reptania plniť ľuďom priania, robiť kompromisy, predchádzať - či skôr vyhýbať sa - problémom či konfliktom. V mojom slovníku chýbalo NIE. Stratila som predstavu o tom, čo ja chcem a čo je pre mňa dobré. Bola som „tou dobrou“, ktorej sa ani netreba pýtať. 

Vôbec som netušila, ako som potichu a nenápadne manipulovala svojimi blízkymi.

Jedného dňa som sa zastavila (presnejšie skôr zarazila, až narazila) pri otázke: „Načo som tu?“ Namiesto odpovede som dlho a srdcervúco plakala.

Pustila som sa do zmeny. Joga mi mala pomôcť uvoľniť chrbticu a spružniť telo. U mňa vtedy fungovala opačne: čím som sa viac snažila, tým stuhnutejšia som bola. Odložila som ju na neskôr. Vrhla som sa na astrológiu a numerológiu, nech mi ukážu, čo je vo mne. Odpovedala som si na niekoľko otázok a  niekoľko násobne viac ich zostalo bez odpovedí. Veľa štúdia, mnoho učenia nebolo pre mňa.

Stále som hltala knihy a čosi hľadala, až som sa dostala k Zdeňke Jordánovej a na kurzy Poznej svůj cíl. Prešla, prebojovala a preplakala som celý viacročný cyklus. Ale: Zblížila som sa s pocitmi a emóciami, prijala hnev ako pomocníka, stretla sa s tieňmi a strachom. Spomenula som si, že som pre kamarátov bývala bútľavou vŕbou, že ma v detstve zaujímalo, čo je za tým, ako sa ľudia navonok chovajú, že mi archeológia pripadala úžasná, že som šťastná, keď tvorím rukami. Nakoniec som si aj horko-ťažko priznala, že si najprv poriadne na vlastnej koži užijem ťažké časy, aby som neskôr iným vedela pomôcť.

Som na ceste, podobne ako vy. Stále sa učím a spoznávam seba. Občas narážam na prekážky alebo na koniec slepej ulice, padám na zadok alebo na nos. Fyzicky aj duševne. Skúsenosti spájam do súvislostí. V úžase pozorujem okolitý svet a teším sa z jeho pestrej a krásnej mozaiky.

Chcem sa s vami podeliť o to, čo som sa naučila. Rada vás na kúsku budem sprevádzať na hlboké stretnutie so sebou.

Prajem vám krásne zmysluplné láskou naplnené dni.

Lívia